I like the way you work... je kratšou site-specific performance odohrávajúcou sa v priestore, ktorý bude po ukončení rekonštrukcie premenený na byty. Scéna pripomína bytový priestor, do ktorého majú diváci možnosť náhľadu. Text tematizuje prácu ako životy určujúci spoločenský fenomén - kolobeh života podriadený produktivite. Myšlienky na prácu tu kolonizujú aj voľný čas. Vo vani rozjíma v pracovných šatách (kostým evokujúci kancelársky job) odetá performerka, zatiaľ, čo o jej kúpeľ sa za pomoci kuchynských spotrebičov starajú anonymné postavy, odkazujúce tak na množstvo neohodnotenej/podhodnotenej práce, ktorá často uniká pohľadu (hlavne na neohodnotenú prácu v domácnosti). Úvahy performerky vo vani, o potrebe zachovávania rituálov ako radikálneho politického gesta znejú síce výrazne apelujúco, na druhej strane však dej okolo poukazuje na to, že vôbec priestor na uvažovanie nad radikálnou spoločenskou kritikou môže značiť určitú spoločenskú privilegovanosť, pri ktorej môžeme prehliadať opresiu rôznych marginalizovaných skupín.
"Sekularizácia vyháňa zo sveta rituál, lebo tvrdí, že nemá efekt. Nie je produktívny. Že modlitby nebývajú vyslyšané. Rituál netreba zahadzovať preto, že by ten intenzívny zážitok, ktorý sprostredkúva nebol stretnutím s tým, či oným bohom. Verím, že môže zostať sakrálnym stretnutím. Stretnutím s vlastnou telesnosťou. Vylúčením “nadpozemskej” účelnosti rituál nestráca, ale naberá na dôležitosti. Každodenná požiadavka po bytí Racionálnym zvieraťom ustupuje do úzadia a nechávame miesto pre telo, zmyslovosť, pocitovosť. Stáva sa priestorom pre scitlivenie, prežívanie. Stáva sa časopriestorom bez plánovania. Časopriestorom bez nároku na efektivitu. Časopriestorom pre eskapizmus. Stáva sa cieľom samým o sebe."
(fragment textu z performance)