Termín „preskokové správanie“ zaviedol etológ Nikolaas Tinbergen, ktorý zistil, že počínanie
zvierat často nezodpovedá situácii, v ktorej sa nachádzajú. Napríklad bojujúci kohúti, z
ktorých ani jeden nemôže získať navrch, náhle boj preruší a začnú akoby hľadať zrno pod
svojimi nohami. Vták sediaci na vajciach si pri pohľade na útočníka začne dôkladne čistiť
perie namiesto toho, aby na neho zaútočil. Alebo jeleň, ktorý nemá protivníka, s ktorým by
sa mohol pustiť do krížika, začne svojimi parohmi zápoliť s prvým stromom, ktorý sa mu
namaže.
Pretože zvieratá neriešia podstatu situácie, v ktorej sa ocitli, ich správanie na prvý pohľad
nedáva zmysel. Termínom „preskokové správanie“ vedec opísal počínanie zvierat, ktoré
namiesto riešenia problému, sa inštinktívne uchýlia k rutine, ktorá je pre danú situáciu
irelevantná. Zástupnou aktivitou znižujú napätie.
Nenávidime moc, ale patologicky sa bojime jej zmeny.
zvierat často nezodpovedá situácii, v ktorej sa nachádzajú. Napríklad bojujúci kohúti, z
ktorých ani jeden nemôže získať navrch, náhle boj preruší a začnú akoby hľadať zrno pod
svojimi nohami. Vták sediaci na vajciach si pri pohľade na útočníka začne dôkladne čistiť
perie namiesto toho, aby na neho zaútočil. Alebo jeleň, ktorý nemá protivníka, s ktorým by
sa mohol pustiť do krížika, začne svojimi parohmi zápoliť s prvým stromom, ktorý sa mu
namaže.
Pretože zvieratá neriešia podstatu situácie, v ktorej sa ocitli, ich správanie na prvý pohľad
nedáva zmysel. Termínom „preskokové správanie“ vedec opísal počínanie zvierat, ktoré
namiesto riešenia problému, sa inštinktívne uchýlia k rutine, ktorá je pre danú situáciu
irelevantná. Zástupnou aktivitou znižujú napätie.
Nenávidime moc, ale patologicky sa bojime jej zmeny.
Syndróm naučenej bezmocnosti popísali americkí psychológovia Martin Seligman a Stephen
Mayer v roku 1967. Prvé pokusy sa vykonávali na zvieratách. Dve skupiny psov boli
vystavené elektrickým šokom: psy v prvej skupine mohli vypnúť prúd stlačením špeciálneho
panelu ňufákom; psy v druhej skupine nemali nad šokmi žiadnu kontrolu.
V rovine motivácie jedinec stráca vieru v seba samého a túžbu ovplyvniť situáciu. V
emocionálnej sfére sa prejavuje pocitom stiesnenosti až hlbokou depresiou. V kognitívnej
rovine ide o neschopnosť naučiť sa, ako sa zo vzniknutej situácie dostať.
Mayer v roku 1967. Prvé pokusy sa vykonávali na zvieratách. Dve skupiny psov boli
vystavené elektrickým šokom: psy v prvej skupine mohli vypnúť prúd stlačením špeciálneho
panelu ňufákom; psy v druhej skupine nemali nad šokmi žiadnu kontrolu.
V rovine motivácie jedinec stráca vieru v seba samého a túžbu ovplyvniť situáciu. V
emocionálnej sfére sa prejavuje pocitom stiesnenosti až hlbokou depresiou. V kognitívnej
rovine ide o neschopnosť naučiť sa, ako sa zo vzniknutej situácie dostať.
Gregory Bateson formuloval pojem „double bind“ – „dvojná väzba“. Ide o psychologický
pojem popisujúci stav, keď jedinec dostáva vzájomne nezlučiteľné pokyny.
Ľudia, ktorí sú neustále vystavení takémuto pôsobeniu, prestávajú rozlišovať medzi
doslovným a metaforickým, hľadajú sprisahanie tam, kde žiadne nie je, a naopak strácajú
schopnosť porozumieť podtextu. Kľúčovým bodom „dvojnej väzby“ je neprípustnosť kritickej
analýzy rozporov, ktoré tvoria jej podstatu.
V dôsledku neustáleho počúvania nezmyselných a vnútorne rozporuplných správ,
nemožnosti rozpoznať skutočné zámery štátnej moci, ustavičného čakania, kedy zase štátnu
moc schváli nejaký nový zbesilý zákon, zotretie rozdielov medzi čiernou a bielou a medzi
pravdou a klamstvom ľudí prepadajú. A stávajú sa ľahostajnými k svojmu osudu.
Tomu, kto sa hanbí za prítomnosť a bojí sa budúcnosti, nezostáva než sa pýšiť minulosťou.
Ak nedokážu zmeniť vlastný život, aspoň ničia životy druhých.
pojem popisujúci stav, keď jedinec dostáva vzájomne nezlučiteľné pokyny.
Ľudia, ktorí sú neustále vystavení takémuto pôsobeniu, prestávajú rozlišovať medzi
doslovným a metaforickým, hľadajú sprisahanie tam, kde žiadne nie je, a naopak strácajú
schopnosť porozumieť podtextu. Kľúčovým bodom „dvojnej väzby“ je neprípustnosť kritickej
analýzy rozporov, ktoré tvoria jej podstatu.
V dôsledku neustáleho počúvania nezmyselných a vnútorne rozporuplných správ,
nemožnosti rozpoznať skutočné zámery štátnej moci, ustavičného čakania, kedy zase štátnu
moc schváli nejaký nový zbesilý zákon, zotretie rozdielov medzi čiernou a bielou a medzi
pravdou a klamstvom ľudí prepadajú. A stávajú sa ľahostajnými k svojmu osudu.
Tomu, kto sa hanbí za prítomnosť a bojí sa budúcnosti, nezostáva než sa pýšiť minulosťou.
Ak nedokážu zmeniť vlastný život, aspoň ničia životy druhých.
Vymývanie mozgov národa v oblasti zahraničnej politiky je založené na dichotómii „priateľ —
nepriateľ“: my—oni, vlastenci—vlastizradcovia
Je to univerzálny recept, ktorý sa zrodil v dávnych dobách na základe mytologických
predstáv o protikladoch medzi „človekom – prírodou“; je to najdôležitejší princíp etnického
svetonázoru. Tam, kde je protiklad „naša – cudzia“ povýšený na štátnu ideológiu, má „elita“
voľnú ruku na potieranie akéhokoľvek slobodného myslenia.
nepriateľ“: my—oni, vlastenci—vlastizradcovia
Je to univerzálny recept, ktorý sa zrodil v dávnych dobách na základe mytologických
predstáv o protikladoch medzi „človekom – prírodou“; je to najdôležitejší princíp etnického
svetonázoru. Tam, kde je protiklad „naša – cudzia“ povýšený na štátnu ideológiu, má „elita“
voľnú ruku na potieranie akéhokoľvek slobodného myslenia.
BIELI KOHUTI MIERU
pre OSVIT, 2023
Performeri: M.Toldy, K.Potrohosh, C.Chmelár, K.Váchova, S.Turanec
Photo: Klara Kúsa
pre OSVIT, 2023
Performeri: M.Toldy, K.Potrohosh, C.Chmelár, K.Váchova, S.Turanec
Photo: Klara Kúsa