ble$$ed je performance zahŕňajúca naživo snímaný a amplifikovaný tlkot sŕdc a text. Performeri a per-formerky sa striedajú v roliach. Buď ležia na lôžkach alebo snímajú tlkot sŕdc ležiacich. Telo ako predmet výskumu. Telo ako nástroj, ktorý možno využiť, zneužiť? Vypočuť si kolektívny tlkot sŕdc znejúci vo fyzickom priestore. Obeh životodarných tekutín meniaci sa na beaty telesných procesov. Ľudské vnútro hladené dotykom stetoskopu a vypitvané von, do reality. Perfor-matívny akt, pri ktorom sa osobné a intímne stáva verejným predstavením.
Gong. Zvon. Úder. Tón.
Zvuk útočiaci na sluchové vnemy bol neoddeliteľnou súčasťou každej pôvodnej rituality. Neskôr ho prevza-lo náboženstvo. Tóny podradilo textu, apelovalo ku spevu od srdca, vylúčilo hudobné nástroje. Hlboké spevy chorálu sprítomňovali Boha v kostoloch.
Srdce človeka vydá za život 2,5 miliardy rytmických sťahov.
Rytmus tela môže byť partitúrou, rovnako aj podkladom pre rapový song. Obradnosť v šoubiznise. Interpre-tácia telesnosti v podaní performatívnej skupiny Marína Abramovič Po Sebe Neupratuje reaguje na život a jeho náhle premeny, na určitý pocit odcudzenia v postfordovskej spoločnosti. Tak ako kedysi John Cage vstúpil do absolútneho ticha mŕtvej komory na Harvardskej univerzite, kde si v úžase vypočul koncert svojho tela, tak performance ble$$ed aj uprostred okolitého hluku pripomína telesnosť, materialitu bytia. Hovorí o ľuďoch ale aj o iných spoluobyvateľoch zeme hlavne ako o telách. O telách, ktoré sa navzájom zažívajú a prepletajú.
pre Biela Noc, Bratislava 2018